Spresnila, prvky vzácnych zemín sa v súčasnosti v Európe neťažia, čo
spôsobuje, že je závislá od dovozu — očakáva sa pritom, že dopyt po
tejto komodite sa v nasledujúcich rokoch zvýši v súvislosti s rozvojom
výroby a využívania elektrických vozidiel a obnoviteľných zdrojov
energie.
Správu o náleze vo štvrtok zverejnila ťažobná spoločnosť LKAB. Nové
ložisko sa nachádza v regióne Kiruna, v tesnej blízkosti jej bane na
železnú rudu, a podľa odhadov obsahuje viac ako milión ton oxidov
vzácnych zemín.
Generálny riaditeľ spoločnosti LKAB Jan Moström vo štvrtok na tlačovej
konferencii uviedol, že ide o najväčšie známe ložisko prvkov vzácnych
zemín v Európe s potenciálom stať sa základom pre výrobu surovín, ktoré
sú nevyhnutné pre prechod k ekologickejšej výrobe.
Ako konštatovala agentúra AFP, hoci sa toto nálezisko považuje za
najväčšie v Európe, v globálnom meradle je malé — tvorí menej ako jedno
percento zo 120 miliónov ton, ktoré sa nachádzajú na celom svete podľa
odhadov amerického geologického úradu.
Na otázku, kedy by sa v ložisku mohlo skutočne začať ťažiť, Moström
odpovedal, že to bude do veľkej miery závisieť od rýchlosti vydania
povolení. Na základe skúseností z praxe by to podľa neho mohlo trvať "desať až 15 rokov".
Európska komisia v roku 2021 uviedla, že až 98 percent vzácnych zemín
používaných v EÚ sa dováža z Číny. Tento stav podnietil Brusel k tomu,
aby vyzval členské štáty EÚ na rozvoj vlastných ťažobných kapacít.
Nález spoločnosti LKAB bol prezentovaný v rámci návštevy delegácie
Európskej komisie vo Švédsku, ktoré začiatkom roka prevzalo rotujúce
predsedníctvo v Rade EÚ.
Švédska ministerka energetiky Ebba Buschová pri tejto príležitosti na
tlačovej konferencii vyhlásila, že v súčasnosti je EÚ v oblasti týchto
surovín príliš závislá od iných krajín, konkrétne od Ruska a Číny.
"To sa musí zmeniť. Musíme prevziať zodpovednosť za dodávky surovín potrebných na prechod k zelenej ekonomike," zdôraznila.
Agentúra AFP pripomenula, že Európska únia sa dohodla na postupnom
vyradení nových vozidiel s emisiami CO2 do roku 2035, čím v podstate
zakázala autá so spaľovacími motormi. Toto rozhodnutie v praxi znamená,
že záujem o materiály zo vzácnych zemín sa bude len zvyšovať.
Minerály vzácnych zemín s názvami ako neodým, prazeodým a dysprózium sú
strategické materiály kľúčové pre výrobu magnetov používaných v
priemyselných odvetviach budúcnosti, ako sú veterné turbíny a
elektromobily.
Nachádzajú sa aj v spotrebnom tovare, ako sú smartfóny, počítačové obrazovky a teleskopické šošovky.
Iné majú tradičnejšie využitie — napríklad cér na leštenie skla a lantán
na výrobu katalyzátorov do automobilov alebo optických šošoviek.